História Astronomického a geofyzikálneho observatória FMFI UK

Myšlienka vybudovať fakultné observatórium pre astronomické pozorovania a geofyzikálne merania je úzko spojená s „osudmi“ ďalekohľadu s priemerom zrkadla 60 cm a s históriou modernizácie prístrojového vybavenia Astronomického ústavu SAV (AsÚ SAV). V rokoch 1973-1979 hľadali pracovníci AsÚ SAV vhodné miesto pre tzv. Južnú stanicu a organizovali letné a zimné expedície zamerané na astroklimatický prieskum na rôznych lokalitách Slovenska (Šimonka, Holica pri Rožňave, Kojšovská hoľa, Fabova hoľa, Poľana, Vtáčnik, Inovec, Veľká Homola a Klokoč v M. Karpatoch) so záverom, že pozorovacie podmienky sú veľmi podobné a rozhodujúca je pre stanicu vybudovaná infraštruktúra. V r. 1977 bolo rozhodnuté, že 60 cm ďalekohľad zo Skalnatého plesa je vysoko opotrebovaný a experti z firmy Zeiss v Jene, kde bol vyrobený, konštatovali, že jeho rozsiahla rekonštrukcia by trvala 2-3 roky, keďže nebola k nemu už technická dokumentácia. Ďalekohľad bol vyrobený v r. 1924-1926 pre Štátne observatórium v Starej Ďale (dnešné Hurbanovo) a po Viedenskej arbitráži bol umiestený na observatóriu Skalnaté Pleso.
       V r. 1978 AsÚ SAV kúpil nový 600/7500 Cassegrainov reflektor a starý ďalekohľad bol demontovaný a určený na likvidáciu. Skupina pracovníkov oddelenia medziplanetárnej hmoty AsÚ SAV v Bratislave (RNDr. Pittich, RNDr. V. Porubčan a D. Kalmančok) začali zvažovať možnosti jeho záchrany a iniciovali myšlienku o presune prístroja do Bratislavy s možnosťou výstavby pozorovateľne na vhodnom mieste v Malých Karpatoch. Obrátili sa na pracovníkov vtedajšej Katedry AGM Prírodovedeckej fakulty UK (vedúci bol prof. V. Peterka a zástupca doc. P. Paľuš), aby prerokovali možnosti presunu s vedením AsÚ (riaditeľkou bola RNDr. Ľ. Pajdušáková). Po zdĺhavých rokovaniach bol napokon v r. 1980 prístroj prevezený za zostatkovú cenu 102 000,-Kčs do Bratislavy a uložený v zadnom trakte pavilónu F2.
       V r. 1981 sa ujíma vedenia Katedry AGM MFF UK prof. G. Siráň, ktorý bol spočiatku ovplyvnený názorom doc. Z. Bochníčka o nevhodnosti prístroja a neperspektívnosti jeho rozsiahlej rekonštrukcie pre vzdelávacie a vedecko-výskumné účely. Prof. G. Siráň však neskôr zásadne zmenil názor a od r. 1982 sa stal hlavným iniciátorom myšlienky vybudovať observatórnu bázu Katedry AGM MFF UK.
       V rokoch 1982-1987 prebiehajú rekonštrukčné práce na ďalekohľade. Koordináciu prác a plán rekonštrukcie riadi najmä D. Kalmančok z AsÚ SAV, ktorý v apríli 1985 prechádza na katedru AGM a stáva sa prvým pracovníkom AGO. Pracovná skupina v zložení RNDr. Pittich, doc. Paľuš a doc. Hajduková začína plniť úlohu riadiacej skupiny. Prístroj bol úplne rozobraný, identifikované boli chybné súčiastky a nakreslené boli modernizačné konštrukčné prvky a montážne výkresy. Na podnet prof. Siráňa bolo v Turčianskych strojárňach vyrobené nové centrálne ložisko hodinovej osi, prevodové mechanizmy ovládania ďalekohľadu a nové závitkové koleso so závitkou do deklinácie. Súčasne prebiehali rozsiahle práce na povrchovej úprave celej konštrukcie prístroja, na ktorých participovali hlavne študenti astronómie katedry AGM MFF UK a pracovníci Astronomického a Geofyzikálneho ústavu SAV (Gajdoš, Vaculík, Pittich, Hurtalová, Janičkovičová, Horváthová, Šajgalíková, Moczo, a ďalší). Prístroj bol čiastočne zložený, zabalený a pripravený na prepravu do budúcich priestorov.
       V rokoch 1980-1982 potom, čo bol prístroj definitívne získaný a majetkovo prevedený na MFF UK, sa začína uvažovať o lokalite, kde prístroj umiestniť. Doc. Bochníček, ktorý mal negatívny názor na výstavbu observatória a presadzoval ho aj mediálne, navrhoval umiestnenie prístroja pri fakulte s tým, že by slúžil len na popularizáciu. Napokon prof. Siráň spolu s vtedajším dekanom MFF UK akademikom M. Gregušom dospeli k záveru, že treba vybudovať pozorovateľňu niekde v Malých Karpatoch s tým, že okrem edukačných cieľov bude slúžiť aj na seriózny vedecký výskum. Toto rozhodnutie bolo asi najdôležitejšie pre vybudovanie AGO. V M. Karpatoch boli dve možné miesta, kde bol urobený astroklimatický prieskum – Veľká Homola a Klokoč. Napokon je prijatá lokalita Veľkej Homoly, pretože v blízkosti mala a má Univerzita Komenského Učebno-vzdelávacie zariadenie na Pieskoch, čo môže byť veľmi výhodné pre výstavbu pozorovateľne s minimálnou infraštruktúrou. Prvú expedíciu na Veľkú Homolu z južnej strany urobili RNDr. Pittich, RNDr. V. Porubčan a D. Kalmančok a konštatovali, že z tejto strany je miesto stavebne ťažko dostupné a náklady na výstavbu by boli vysoké. Druhá expedícia zo severnej strany od Pieskov, ktorú urobili RNDr. Štohl a D. Kalmančok, mala pozitívny záver. Našli vhodné miesto pod Veľkou Homolou, čo je súčasné miesto AGO. Po odobrení lokality prof. G. Siráňom a doc. P. Paľušom bol vypracovaný investičný zámer pre výstavbu pozorovateľne, stále s minimálnou infraštruktúrou a v tom čase sa vôbec neuvažoval dnešný rozsah budov a plnenia rôznorodých vedeckých cieľov aj v iných disciplínach ako astronómia.
       V roku 1982 bol investičný zámer predložený na odbore výstavby UK (vedúci Ing. Holčík), ale nenašiel žiadnu podporu s argumentáciou, že nie je navrhnutý žiadny dodávateľ, a teda nie je možné urobiť projektovú dokumentáciu. V roku 1983 sa rokovania neúmerne naťahovali a problémy sa zdali neprekonateľné. Na prelome rokov 1983-1984 sa po úsilí prof. G. Siráňa a D. Kalmančoka podarí nájsť dočasný a viac-menej formálny dodávateľ (stavebná skupina pri MsNV Budmerice) a stavba sa zaradí do plánu. Prvý raz sa však už uvažuje vybudovať nie pozorovateľnu, ale normálnu prevádzkovú budovu s infraštruktúrou. Stavba bola kvalifikovaná ako podlimitná s požiadavkou 2 milióny a ukončením prác v roku začatia výstavby, čo sa ale nepodarilo dodržať a výstavba sa natiahla až do roku 1988. Stavbu dnešnej hlavnej budovy projektovala skupina v ateliéri Ing. arch. Poničana z Inžiniersko-projektovej organizácie školských stavieb. Technické podmienky pre projekciu zadával skupine po konzultáciách na katedre D. Kalmančok a zo strany RUK mala stavbu na starosti Ing. Apfelová. Obrovské problémy boli s projektom kupoly, pretože v ČSSR nebol na takýto výrobok žiaden dodávateľ a dodávka z bývalej NDR by stála asi 200 000 rubľov, čo vo vtedajšom kurze tvorilo celé náklady na stavbu. Napokon prof. Siráň, RNDr. Pittich a D. Kalmančok na projekciu kupoly a pojazdov našli dodávateľa – Hutní montáže Ostrava (ing. Pallay) a Vítkovické železiarne a na výrobu sa podujal Automotoklub Zväzarmu pri TAZ v Trnave (Ing. Hidvéghi so svojou skupinou). Do jari 1984 sa vypracovali vykonávacie projekty spolu s inžinierskymi sieťami (prívod elektrickej energie dvoma podzemnými káblami a telefónna prípojka). Keďže stĺpový transformátor pri Zochovej chate bol poddimenzovaný, novým problémom bola výstavba novej 640 kW trafostanice v hodnote 500 000,- Kčs. Pôvodný dodávateľ stavby bol od začiatku formálny a nájdenie skutočného dodávateľa bol jeden z najväčších problémov. Prof. G. Siráň s D. Kalmančokom boli neúspešní pri rokovaniach s viacerými stavebnými skupinami. Opäť však pomohli pracovníci AsÚ SAV (RNDr. E. Pittich) a GFÚ SAV (RNDr. F. Hesek), ktorí získali pre túto akciu predsedu JRD Lakšárska Nová Ves Ing. Minárika. Jeho podmienkou však bolo, aby boli uskutočnené všetky výkopové práce pre základy stavby, čo v skalnatom teréne nebolo vôbec jednoduché. Tu sa v plnej miere ukázali organizačné schopnosti prof. G. Siráňa, ktorý zmobilizoval v období od 18.7. 1984 do 1.10. 1984 dostatočný počet brigádnikov z MFF UK a SAV, finančne zabezpečil ich stravovanie a prispel k prekonaniu aj týchto problémov. Napokon bolo treba napriek zákazu základy odstreliť odborným pyrotechnikom z Agrostavu Pezinok.
       1.10.1984 nastúpili dvaja murári z JRD Lakšárska Nová Ves a pod vedením D. Kalmančoka sa začala stavba AGO. Do zimy boli zabetónované základy a postavené obvodové steny pre hydroizolácie. V rokoch 1985-1988 prebiehala prvá etapa výstavby a dodávateľ počet pracovníkov na stavbe zvýšil. Pomocných robotníkov zabezpečovali študenti MFF UK (v rámci tzv. Letnej aktivity) a pracovníci MFF UK a SAV. 1. apríla 1985 nastúpil do trvalého pracovného pomeru na MFF UK D. Kalmančok, ktorý sa podieľal už dlhé obdobie na rôznych organizačných prácach. Neskôr od 1.10.1987 nastupuje na Katedru AGM na inzerát Ing. P. Kostecký, pretože už v roku 1986 sa rozhodne, že observatórium by malo byť zamerané aj na vybrané geofyzikálne merania a pripravuje sa výstavba pavilónu magnetických meraní. Stavbu podľa podkladov D. Kalmančoka projektuje Drevina Turany a realizuje skupina pod vedením pána M. Ormandyho. Zároveň prof. Siráň organizuje vo Vodných zdrojoch prieskumný geologický vrt do hĺbky 50 metrov v sume 1.3 mil. Kčs a zabezpečuje tak pre pracovisko trvalý zdroj pitnej vody. V roku 1986 sa projektuje (Štátne lesy Smolenice) prístupová cesta na AGO (dva varianty, jeden lyžiarskym svahom a druhý Kuchynskou stezkou), na výstavbu ktorej UK prispieva sumou 1.3 mil. Kčs. V roku 1988 nastupujú na AGO dvaja pozorovatelia – P. Kolény a A. Pravda, čím sa AGO stáva schopné prevádzky. Začínajú prvé astronomické pozorovania a zriadená je aj meteorologická stanica v spolupráci so SHMÚ. Na jeseň 1988 sú všetky vybudované objekty (hlavná budova, studňa a cesta) skolaudované.
       Druhá etapa budovania AGO začala začiatkom roku 1989, keď pracovisko navštívili Ing. Kiss a Ing. Gabko z Ministerstva školstva SSR, ktorí po krátkych konzultáciach s prof. Siráňom a D. Kalmančokom ponúkli finančné možnosti na dobudovanie ďalších objektov. Nové objekty boli navrhnuté opäť ako podlimitné stavby v celkovej sume 6 mil. Kčs s tým, že stavby musia byť započaté už v roku 1989. Pracovníci Katedry AGM MFF UK navrhli výstavbu prevádzkovej budovy so seminárnou miestnosťou pre 40 ľudí, budovu pre malý ďalekohľad, kobku pre seizmograf, požiarnu nádrž a paleomagnetický pavilón. Celý návrh projektov, schvaľovanie a vykonávacie projekty bolo treba stihnúť v priebehu 5 mesiacov. Projekciu podľa podkladov AGO zabezpečila organizácia DRUPRO (Ing. Vaculík) a dodávateľom stavby bolo JRD Cífer, zo strany RUK stavby zabezpečuje Ing. Ihringová. Keďže všetky budovy boli kombinované s drevom, drevené časti dodal závod v Krásne nad Kysucou. Výstavba týchto objektov bola dokončená v r. 1992. V roku 1990 nastupuje ing. Zigo a vedie všetky práce okolo riadenia ďalekohľadu a elektroniky astronomických prístrojov.
       V roku 1989 bolo na základe projektov, ktoré riešili pracovníci Katedry geofyziky MFF UK pre Štáb CO MNO ČSSR, zakúpené za 1,2 mil. Kčs automatické geomagnetické observatórium ELSEC 8600, ktorého súčasťou je fluxgateový trojosový snímač s elektronikou pre meranie zložiek geomagnetického poľa a jeho variácií a protónový magnetometer pre meranie celkovej veľkosti geomagnetického poľa a jeho variácii. Zariadenie mohlo byť uvedené do prevádzky až po skončení stavebnej činnosti, keď prestali pôsobiť antropogénne technogénne poruchy. Táto prístrojová báza pre geomagnetický výskum spolu s inštaláciou seizmometra v seizmickej kobke, ktorého prevádzku zabezpečujú od r. 1993 pracovníci GFÚ SAV, bola základom pre geofyzikálne merania.
       Slávnostné otvorenie Astronomického a geofyzikálneho observatória MFF UK bolo 10. júna 1992 za účasti vtedajšieho dekana doc. RNDr. P. Mederlyho, CSc. Observatórium sa rozkladá na ploche asi 3,5 ha. Postupne sa z neho vybudovala báza pre integrovaný astronomický, astrofyzikálny, geofyzikálny, geodynamický a geodetický vedecký výskum. Jeho vznik a vybudovanie je zásluhou obrovského entuziazmu a nadšenia pracovníkov a študentov fakulty a pracovníkov AsÚ a GFÚ SAV. Rozhodujúcu organizátorskú a manažérsku úlohu zohrali v celej výstavbe prof. RNDr. Gustáv Siráň, DrSc., Dušan Kalmančok a doc. RNDr. Pavel Paľuš, CSc.
       Z ďalších dôležitých etáp budovania observatória spomenieme nasledovné aktivity. Po kolaudácii druhej etapy výstavby je v roku 1993 a 1994 zmontovaný pracovnikmi observatória pod vedením D.Kalmančoka 60 cm ďalekohľad a uskutočnili sa potrebné testy a prvé fotografické pozorovania. V roku 1993 je ako na jedinom pracovisku na Slovensku pozorovaný dopad kométy SL-9 na Jupiter a publikované prvé výsledky. V r.1994 je do primárneho ohniska 60 cm ďalekohľadu nainštalovaná CCD kamera SBIG ST 6 a pracovisko sa zaraďuje do svetovej siete observatórii pod kódom 118 Modra a v priebehu nasledujúcich dvoch rokov sa stáva známe vo svete presnými pozíciami asteroidov a komét.
       V rokoch 1993-1995 pracovníci Katedry geodetických základov Stavebnej fakulty STU (doc. Ing. J. Hefty, CSc., doc. Ing. M. Mojzeš, CSc.) dostali priestor pre vybudovanie NAVSTAR GPS (Navigation Satellite Timing and Ranging Global Positioning System) stanice pre sledovanie kinematiky lokálnych recentných pohybov zemskej kôry a vybudovaný GPS bod MOPI sa stal súčasťou medzinárodnej geodetickej siete. Tí istí pracovníci niekoľkokrát zabezpečili špecialistov zo zahraničia, ktorí realizovali absolútne gravimetrické merania, ktorých cieľom je presné určenie hodnoty tiažového zrýchlenia. Pracovníci Ústavu geodézie a kartografie na základe tohto absolútneho gravimetrického bodu č. 402 vybudovali mikrogravimetrickú bázu 17 stabilizovaných bodov v celkovej dĺžke 750 metrov s rozdielom medzi susednými bodmi asi 1 mGal s cieľom kalibrovať relatívne gravimetre.
       V roku 1994 bol v paleomagnetickom pavilóne inštalovaný systém MAVACS (autor celej konštrukcie je Ing. Pěšina z Brna), ktorý tvorí unikátny systém troch na seba kolmých Helmholtzových cievok na sklenej konštrukcii s rozmermi asi 2x2x2 metre a spolu s riadiacou elektronikou vytvára v strede cievok tzv. magnetické vákuum, teda vhodnými prúdmi v cievkach sa eliminuje geomagnetické pole. Zariadenie sa využíva pre paleomagnetický výskum vyvrelých a sedimentárnych hornín cez tepelnú demagnetizáciu vzoriek s konečným cieľom určiť remanentnú magnetizáciu. Výskum zabezpečujú pracovníci GFÚ SAV (RNDr. I. Túnyi, CSc., RNDr. O. Orlický, CSc.). V pavilóne sa uskutočňuje ďalej meranie magnetickej susceptibility (Mgr. D. Gregorová) a štandartné paleomagnetické merania.
       V r. 1995-1996 sa rozbieha pozorovanie jasných meteorov-bolidov pomocou dvoch celooblohových fotografických komôr vlastnej konštrukcie s objektívmi Opton-Distagon, tzv. rybie oko. Pozorovacia stanica je súčasťou Európskej bolidnej siete a jej výsledky sú podkladom pre výpočty dráh bolidov v kozmickom priestore a pre výpočty miesta možného pádu meteoritu. Koordinátorom pozorovaní je AsÚ AV ČR a AsÚ SAV. Vedecký program riadi prof. RNDr. V. Porubčan, DrSc. V r. 1996 je ďalej vybudovaný krátkovlnný (42.77 MHz) prijímací anténny systém dopredného meteorického radaru v spolupráci s AsÚ SAV a Ústavom ISAO CNR v Bologni (Istituto per le Scienze dell'Atmosfera e Oceano). Od septembra 1996 sa začínajú uskutočňovať paralelné pozorovania odrazených rádiových signálov od ionizovaných stop meteorov na AGO a na talianskom observatóriu v Lecce s vysielacou stanicou a anténou v Budrio pri Bologni. Na pozorovaniach sa podieľa Ing. P. Zigo, RNDr. Š. Gajdoš a RNDr. L. Kornoš a za slovensku stranu projekt vedie a interpretáciu údajov zabezpečuje prof. V. Porubčan.
       V r. 1998 je pre observatórium vybudované rádiové spojenie s Materiálovo-technologickou fakultou STU v Trnave, čo pre pracovníkov observatória zabezpečilo prístup do siete Internet a zohralo kľúčovú úlohu vo vedeckých programoch a v spracovaní a výmene nameraných a pozorovaných údajov. Organizačne sa o vybudovanie rádiového spojenia zaslúžili doc. RNDr. S. Ševčík, CSc., RNDr. Ľ. Turňa , CSc., Ing. P. Zigo, RNDr. L. Rosenberg, PhD.
       V r. 1999 bola realizovaná prvá rekonštrukcia ďalekohľadu a inštalovaná väčšia CCD kamera SBIG ST-8 s možnosťou pozorovania objektov do 19.0 magnitúdy. Rekonštrukciu zabezpečovali D. Kalmančok po strojárskej stránke a Ing. P. Zigo po stránke elektroniky. Potrebné súčiastky vyrábali dielne MFF UK.
       V tom istom roku sa rozšírili možnosti geofyzikálnych meraní. Vybudovaná bola na základe vlastného návrhu konštrukcia kapacitnej antény a zosilňovač pre snímanie vertikálnej elektrickej zložky Schumannových rezonancií, ktoré vznikajú v dutine medzi povrchom Zeme a spodnou hranicou ionosféry a excitované sú planetárnou búrkovou činnosťou. Na vybudovaní tohto systému sa podieľali RNDr. Ing. P. Kostecký, CSc, RNDr. Ľ. Turňa, CSc, RNDr. L. Rosenberg, PhD. a doc. RNDr. S. Ševčík, CSc. V súčasnosti je AGO jediným pracoviskom, ktoré poskytuje on-line spektrá Schumannových rezonancií na http://147.175.143.11 z asi 5 minútových meraní každú polhodinu z neupravovaných nameraných časových údajov. Od roku 2002 sa testuje magnetický senzor pre meranie horizontálnych magnetických zložiek rezonancií.
       V r. 2003 prebiehala ďalšia rozsiahla rekonštrukcia - nové pokovenie zrkadla, nové počítačovo riadené pointovanie, navádzanie a vyhľadávanie objektov. Modernizácia celého ďalekohľadu s komplexnejšou elektronizáciou a automatizáciou prístroja posunula možnosti prístroja ďaleko za hranice ostatných ďalekohľadov na Slovensku. Inštalovaná bola profesionálna CCD kamera AP-8, ktorá umožňuje snímať objekty až do 21. magnitúdy a má väčšie zorné pole. Na rekonštrukčných prácach sa podieľal okrem D. Kalmančoka Ing. P. Ziga už aj a Mgr. J. Világi.
       Osudy ďalekohľadu, jeho rekonštrukcie a modernizácie cez ktoré sme začali sledovať historické míľniky budovania AGO FMFI UK, dokázali, že aj 80 ročný prístroj môže poskytovať špičkové pozorovania, ktoré sú medzinárodne vysoko akceptované. Ťažiskom pozorovacieho programu sú už 10 rokov astrometrické a fotometrické pozorovania malých telies v Slnečnej sústave. Astrometrický program je zameraný na blízkozemské asteroidy a kométy a je súčasťou medzinárodnej spolupráce v oblasti vyhľadávania a spresňovania dráh aj potenciálne nebezpečných telies pre Zem. Vo svete a zvlášť v Európe je AGO kvalitou a počtom astrometrických pozorovaní na poprednom mieste. O kvalite svedčí aj poobjavové potvrdzovanie blízkozemských telies pre Centrum malých planét (Minor Planet Center v Cambridge, USA). Kolektív observatória objavil vyše 150 nových objektov (asteroidov). Ako jedno zo štyroch observatórií na svete pozorovali doteraz vôbec najbližší prelet 30 m telesa, ktoré vniklo do magnetosféry Zeme a objavili satelit jedného z 23 doteraz známych podvojných asteroidov v Slnečnej sústave. Okrem astrometrie sa uskutočňujú aj pozorovania zamerané na zistenie fyzikálnych parametrov vybraných jasných, najmä nových a aktívnych komét, periodických komét v okolí perihélia a zvláštne telesá s nepravidelnou aktivitou. Astrometricky sa pozorujú aj umelé telesá (napr. časti nosných rakiet z misie Apollo 12). Na všetkých pozorovaniach majú kľúčovú zásluhu pozorovatelia Mgr. A. Galád, PhD., Mgr. J. Tóth, RNDr. L. Kornoš, RNDr. Š. Gajdoš, Mgr. J. Világi, v minulosti aj P. Kolény a ďalší, ktorí dnes už na AGO nepracujú (A. Pravda, P. Mrva). V roku 2000 bola bývalému Astronomickému ústavu fakulty za dosiahnuté výsledky udelená rektorom UK Strieborná medaila.
       V r. 2002 bola svojpomocne vybudovaná kupola pre slnečný ďalekohľad v hodnote 0,3 mil. Sk a vytvorili sa tak podmienky pre výskum erupcií a slnečnej aktivity. Tieto pozorovania vyžadujú špeciálne ďalekohľady, filtre a kamery, ktoré sú finančne náročné. Pracovníci terajšieho Oddelenia astronómie a astrofyziky KAFZM FMFI UK navrhli v roku 2003 nový, ojedinelý spôsob pozorovania chromosférických erupcií (D.Kalmančok, ing.Zigo) a skonštruovali unikátne pozorovacie zariadenie. Slnečný chromosférický ďalekohľad zložený z 20 cm refraktora a dvoch H-alfa protuberančných filtrov prispôsobených tak, aby bolo možné pozorovať detaily štruktúry chromosféry, aktivitu v poerupčných slučkách a tým aj určovať topológie magnetických polí.
       V r. 2003 bola seizmická stanica observatória modernizovaná a zaradená do Národnej siete seizmických staníc, vybudovanie ktorej garantoval GFÚ SAV (RNDr. P. Labák, PhD.) a z KAFZM FMFI prof. RNDr. P. Moczo, DrSc.
       Napokon v r. 2004 sa začal realizovať projekt aplikovaného výskumu „Modernizácia a doplnenie komunikačných dátových liniek a vybraných meracích a pozorovacích systémov na AGO FMFI UK“. Vedúcim projektu je doc. RNDr. S. Ševčík, CSc., zástupcom vedúceho prof. RNDr. V. Porubčan, DrSc. Po 15 ročnej prevádzke observatória a plnenia vedeckých programov sa ukázali niektoré nedostatky, ktoré nedovoľujú bezproblémový priebeh a ďalší rozvoj pozorovacích a meracích programov. Súčasťou projektu je vybudovanie počítačovej siete na báze optických vlákien. Prvá etapa bola zrealizovaná a kľúčové budovy observatória (hlavná budova, budova slnečného ďalekohľadu, pavilón magnetických meraní, seizmická kobka, malý astronomický pavilón) sú prepojené optickými káblami. Cieľom tejto aktivity je zabezpečiť ochranu meraných analógových signálov proti kontaminácii rušivými signálmi, ich digitalizácia v blízkosti meracích senzorov a prenos pod štandartným TCP/IP protokolom. Ďalšou súčasťou projektu je inštalácia a ochrana všetkých rozvodov napájania 230V a realizácia ochrany 2. a 3. stupňa s cieľom chrániť meracie senzory a počítačové systémy proti deštrukcii indukovanými prepätiami do silových sietí. Projekt je zameraný tiež na inováciu rádiového spojenia medzi AGO a MtF STU v Trnave a na zvýšenie rýchlosti a kapacity prenosu údajov.
       Inovácia a modernizácia astronomických meraní je zameraná na premiestnenie a modernizovanie stanice Európskej bolidnej siete, na rekonštrukciu a modernizáciu prijímacej stanice dopredného meteorického radaru a jeho anténneho systému. Novú kvalitu v geofyzikálnych meraniach zameraných na Schumannove rezonancie prinesie 3-kanálový A/D prevodník pre synchrónne meranie vertikálnej elektrickej a dvoch horizontálnych magnetických zložiek s trigrovaním cez GPS. Zdá sa, že toto meranie nebude možné v aeráli AGO, pretože testovacie meranie magnetickej časti signálu ukázali dosť vysoký stupeň šumu a bude potrebné nájsť vhodnejšiu lokalitu a vybudovať primeraný malý pavilón. Projekt počíta aj s obnovením merania variácii geomagnetického poľa pomocou 3 zložkového magnetometra typu fluxgate, ktorého elektronika bola trikrát silne poškodená prepätiami. Predpokladá sa zakúpenie modernejšej galvanicky oddelenej elektroniky.
       Riešiteľský kolektív je presvedčený, že realizácia všetkých úloh projektu v priebehu rokov 2004-2006 významne prispeje k ďalšiemu rozvoju medzinárodnej vedeckej spolupráce v základnom výskume v planetárnej geofyzike, astronómii a astrofyzike. Vytvára podmienky pre ďalší rozvoj AGO FMFI UK a kvalitné podmienky pre vedecký rast študentov magisterského a doktorandského štúdia budúcich generácií.